baby..aby ste mali aku taku predstavu..:)..v tom romane nebude jedna hlavna postava, ale viacero.:) ich zivot sa bude proste vyvijat nezavisle od seba.:).. a mozno aj budu nejak nakoniec spolu na seba nadvazovat:D este sa rozhodnem:D ale teraz nedano som citala jednu knihu, ktora bola pisana takymto stylom, dost nezvycajnym a ma strasne zaujal:D ako dej mala uplne iny..neze si pomyslite este ze kopirujem abo co:D ale pisala takisto v takej osobe ako ja...a dost to bolo super:).. takze pokracovanie..:)
Bola streda a tak ako každú stredu na 4 hodine, mali telocvik. Sára tieto hodiny z duše neznášala. Nie žeby bola lenivá, to nie. Chyba bola niekde úplne inde. Pohľady spolužiačiek na jej mľandravé, tukom rozožraté telo jej nedovoľovali poddať sa športu a tak ako ostatné s chuťou zápasiť o každú loptu. Smutne postávala v rohu a čakala pokiaľ sa tieto muky, vlastne hodiny telesnej skončia. "Tak veľmi chcela byť ako ony" povzdychla si a napravila si svoje vypasované tričko. Chcela mať kamarátky, chcela s nimi zdieľať svoje trápenia , chcela sa s nimi zabávať a ohovárať dotieravých spolužiakov. No akokoľvek sa snažila zapadnúť medzi svoje rovesníčky, neprijali ju medzi seba. Ba naopak. Keby vedela, čo ju čaká, ani nevstane z postele. Tento deň sa jej bohužiaľ vryl do pamäti už navždy. Prišla do triedy a tak ako zvyčajne, sadla si na svoje miesto a pripravovala sa na prvú hodinu. Keďže ešte mala dobrých 15 minút pre seba, zapla si wolkmen a vďaka hudbe zabúdala na to, že jej nikto nepozdravil, nikto jej nepochválil nový účes a vlastne, nikto si ju vôbec nevšimol. Bola ako duch, ktorý sa zakráda medzi ľudí a snaží sa získať aspoň trochu pozornosti. No kdeže. Netušila, ako hlboko sa mýlila. Bezcitná ľahostajnosť bol iba prvý krok v pláne "Ako spraviť z chudery úbožiačku ". Keďže ležala na stole so zatvorenými očami a úplne sa oddávala hudbe, nemala šancu niečo si všimnúť. "Sára, ty jedno nemehlo tučné" počula Nikolin uštipačný tón a ihneď sa strhla. Tu už zvuky Beethovenovej Osudovej symfónie nepomohli. "Nikola ááááu.! Nechaj moje vlasy!!.." so slzami v očiach sa pokúsila odporovať tej mrche, čo sa jej snažila zničiť nový účes. Keď pozrela na ten dlhý chumáč vlasov v jej rukách, len zalomila rukami, neschopná akejkoľvek trefnej poznámky. Nikola a jej verné kópie sa len zarehotali a jej chabý pokus zachrániť aspoň svoju česť , ak už nie nádherné vlasy stroskotali na poznámke, ktorú si samozrejme Slečna Dokonalá nenechala v žiadnom prípade ujsť. "Si myslíš, že keď máš nové háro, tak sa o teba bude Patrik viac zaujímať? Pozri na seba ako vyzeráš!.. Stačilo by, aby si mu sadla na kolená a okamžite by museli volať sanitku" poznamenala Nikolka a láskyplne si pohladila svoje dokonalé brucho. Bola naňho právom pyšná a Sára jej ho tak veľmi závidela. "Nikola, ja s Patrikom nič nemám, veď to veľmi dobre vieš" skúsila uhrať milý tón s nádejou v hlase. "Ako že nemáš? A tá konverzácia na Facebooku bola čo?" osopila sa takmer okamžite slečna dokonalá. "Ehmm..ja...vieš. To Patrik navrhol,a by sme zašli niekedy na zmrzlinu. Nie ja." So sklonenou hlavou priznala svoju porážku. "HA! Tak vidíš moja milá!.. A je to tu. Uvedom si konečne, že nikomu sa nepáčia tučné opice. A už dupľom nie chalanovi, ako je Patrik. Môžeš mať vlasy ako Madonna, svoje tučné boky aj tak neskryješ.. Prestaň ho otravovať, lebo nabudúce môžeš dopadnúť oveľa horšie. Varujem ťa, ty sadlo tukov. Od neho ruky preč, je len môj" dokončila svoj monológ a s iskričkami v očiach odstrihla posledné vlasy vyrastajúce so Sárinej hlavy. Otočila sa na vysokom podpätku a išla si domaľovať ten svoj dokonalý ksicht. Sára uprela svoj pohľad na krásne blonďaté kučery a neubránila sa slzám. Vlasy boli jej jedinou pýchou. A teraz prišla aj o ne. To, že na ňu spolužiaci zírali akoby sa ulicou Bratislavy prechádzalo stádo slonov z Južnej Afriky, jej bolo srdečne jedno. Aj tak ju nikto nechápal.
Je to jen plán..takže myslim, že toho nakonec bude mnohem víc..=)
Jnk úžasnej román^^..četla jsem i s prvním dílem odpoledne♥♥nádhera beru