close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

príbeh o vianocnej "tragedii"

24. prosince 2010 v 3:27 | missfatt |  my hobby
baby..
nakoniec sa to u nás večer celé pokazilo. ta vianočná nálada atď... :(((( a ja? vybrala som o pol1 notebook.. a až doteraz som pisala pribeh (je 3:21 ráno) o tom co sa vlastne stalo.. o tom, ako sme si to pokazili... hned rano ako vstanem, zavolam celu rodinku za stol, a chcem im to precitat.. vsetky veci su v nom pravdive...:((( ach.. snad im dojde, ako sa to vsetko behom jednej sekundy pokazilo... pointa je v tom, ze ocko powedal zo srandy sestre ze vyzera jak cudak (lebo nemala vlasy jak obycajne, alee mala vycesanu ofinu dohora.. ale ona to vobec nepochopila, a nakoniec sa rozhadala vdaka tomu cela nasa rodina)--- a mna to tak nenormalne mrzelo:(((( Bozee.. prosiim ta a aj vas baby, drzte mi rano palce, nech sa vdaka aj tomu pribehu znormalizuju a budeme mat krasne VIANOCE.... nech je kazdy stastny a usmievavy... vymenila by som fakt vsetky darceky za to, aby sa to podarilo... budem musiet zabrat... a dfm ze sa pritom citani nerozplacem:) ptm vam napisem, ako to dopadlo.. snad to nevyjde nazmar:/ 

tu je ten pribeh:) pochybujem ze ho niekto docita...:) stastne a vsele aspon vam:** lubim vas:)


Vlastne to bol celkom obyčajný deň. Deň ako každý iný. Deň, keď ráno vstaneš a presne vieš čo bude nasledovať... Rýchle raňajky, možno ani to nie, vleješ do seba kávu a šup do práce. Alebo do školy. No dnes to predsa len nebolo až tak obyčajné ráno..Možno preto , že ráno sa nevstávalo, do roboty a do školy sa neponáhľalo, káva sa do seba nevlievala... Všetko sa začalo spomaľovať. Blížili sa Vianoce. Vlastne, boli takmer pred dverami. Síce pohľad z okna o tom nesvedčil, ale.. dátum 23 december sa zaprieť nemohol.
Všetci členovia rodiny sa na tento deň veľmi tešili. Alebo na ten deň potom? Tešili sa, že konečne budú mať čas trochu si oddýchnuť po tom neskutočne hektickom mesiaci.. Vlastne.. už od leta to išlo v jednom kuse.. škola, práca, brigády, návštevy. Každý mal to svoje. Často krát sa stávalo, že sa deň čo deň iba míňali.. Povedali si slovíčko- dve a koniec. Na viac nebol čas. Nie žeby sa nemali radi, to ani náhodou.. ale každý mal ten svoj svet.. a v ňom si aj individuálne fungoval.

               Hlava rodiny? Občas sa cítil trochu osamelý. Nemal doma deti, keď sa vracal z roboty, nemal doma manželku, keďže chytila druhý dych a dala sa na večernú školu. Koľko krát krútil hlavou a iba zalamoval rukami, keď sa namiesto večerného posedenia s vínkom v ruke netúlila k nemu, ale ku knihám. Ale chápal ju. Mala svoj cieľ
a za nim si tvrdo išla. Možno jej ani nepovedal, aký je na ňu pyšný. Nerád dávala svoje city najavo. Nerád chválil. Vlastne, nie nerád. Proste neplytval takýmito slovami. Avšak človek spravodlivý a múdry, aj keď možno nemal až tak v živote šťastie na dobré školy alebo dobré zamestnanie. Avšak láskavý a vždy ochotný pomôcť.
Taký sa narodil. A takého si ho pani domáca zobrala za manžela.
Pani domáca sa tešila na Vianoce z toho dôvodu, že chcela mať rodinu konečne po kope. Vedela, že vzhľadom k iným rodinám si tá jej ešte celkom
aj dobre rozumie. A to v dnešnom svete nebýva tak moc bežné. Predsa. 20ročný syn, 18 ročná dcéra... dospelé deti už obyčajne nie sú veľmi naviazaní na rodičov. A 14 ročná dcéra..práve v tom najlepšom období odmietania všetkých zaužívaných noriem a pravidiel.. Ohľadom práce už dávno stagnovala.. Veľmi ju trápi, že má také otrasné zamestnanie.. Kolegyne by aj ušli, ale tá tyrania, tie povýšené úsmevy a pohľad plný zadosťučinenia nad svojou nadriadenosťou-to chce viac než pevné nervy. Práve preto sa dala na štúdium.
A práve preto je možno občas trošku nervóznejšia.
Nebaví ju to. Ale rodina ju v tom samozrejme veľmi podporuje. Jej rodina, so všetkými plusmi a mínusmi .. a ona si na ňu nedá dopustiť. Preto sa tak tešila na Vianoce. Chcela si ich spolu s nimi užiť, aby nabrala kopec pozitívnej energie a vedela potom ďalej fungovať. Chcela im napiecť fajné dobroty a tešiť sa z toho, ako im bude chutiť. Chcela si vyložiť nohy na stôl a pozerať rozprávky. V poslednej dobe bolo toho na ňu moc. Zaslúži si oddych, zaslúži si trocha voľna. A Vianoce sú na to ako stvorené.
A čo syn? Chlap ako hora, no predsa má svojich rodičov strašne rád. A takisto sestry. Jasné , že občas sa neovládne a podštuchne do nich. Alebo niečo veľmi "milé"
utrúsi na ich adresu. Ale chráni si ich.. ako svoje oči v hlave.. Má ich strašne rád. A nedopustil by, aby sa im niečo stalo. Aj keď
to možno tak nedáva najavo. Alebo len občas, keď má náladu. Alebo tým nesprávnym spôsobom. Chlapec dobrý a spravodlivý. Taký ako si ho rodičia vychovali. Mali by byť naňho pyšný.
A sú. Veľmi. Aj on sa nemohol dočkať Vianoc. Zápočty, zápočty, zápočty. Nie žeby ho škola až tak bavila.. Ale, tak ako mu to rodičia stále vštepovali ... "škola je základ" ... podľa toho sa aj riadil. Chce niečo v živote dosiahnuť. Keď si k tomu zoberieme, koľko času trávil na tréningoch a zápasoch, nie div, že aj on potreboval trochu vypnúť, hodiť sa na gauč a neriešiť. Iba sedieť, pozerať na telku a smiať sa s ostatnými. Na čomkoľvek.
Mladšia dcéra to má teraz najzložitejšie. Nemusí síce vstavať do práce, hádať sa s vedúcim o vyššý plat alebo robiť seminárky do školy, ale.. byť teenagerkou.. to nie je med lízať, povedzme si na rovinu. Obavy, z toho či je dosť cool, či nemá priveľa vyrážok, alebo.. či nie je moc trápna... sú v tomto veku na mieste. No, ak sa k tomu pripoja aj chalani- osoby z Marsu, ktorí sa ale vôbec nevedia ako chovať a tie nekonečne nudné úlohy do školy... Môže vám z toho kľudne prepnúť. Ale ona sa nevzdáva.. A rysuje sa z nej silná osobnosť. Tvrdohlavá po ockovi, cieľavedomá po mamke.. Odhodlaná ísť si za tým svojim a ani náhodou nepoľaviť. No, občas jej ujde nejaká ta slzička bokom, ale .. to patrí k tomu. áno, uznáva... občas sa trochu možno moc uráža, možno občas nechápe "srandu".. ale azda nemá na to právo? Nemali by ju teraz práve jej najbližší pochopiť? Mohli by to chápať.. veď aj oni si týmto prešli. Vedia, že sa cíti občas neisto, občas príliš osamelo.. Možno má pocit, že ju niekto neberie vážne.. nikto sa nevie vcítiť do jej kože.. Nikto ju nepoľutuje. Ale, aj ona kdesi v kútiku duše vie, že jej rodina ju milujeJ A vďaka tejto istote môže s odvahou napredovať ,
s obrovskou chuťou do všetkého. Lebo jej rodina ju vždy podrží. Môže sa spoľahnúť.
Hlavne staršia dcéra na ňu nedá dopustiť.
Jasné, občas si skočia do vlasov, ale keď len do vlasov, je to ešte v pohode. Sú si tak moc podobné, že si ich mýlia aj ich kamaráti. Proste dvojičky. Majú svoje srandičky., svoje tajomstvá, svoje sny. Pán Božko to veľmi dobre zariadil...Možno práve ona sa tešila z Vianoc najviac. Možno to nedávala najavo, ale modlila sa za to, aby
tieto Vianoce boli tie najkrajšie, aké kedy mali.
Miluje svoju rodinu, a s veľkou radosťou ešte počas novembra nakupovala vianočné darčeky. Nie preto, že by mala veľa peňazí a nemala ich kde utrácať.. Chcela jednoducho spraviť svojim milovaným radosť. Vedela, po čom túžia, a ešte len mala tie "obyčajné" veci v košíku a už si predstavovala, aký úsmev bude vyžarovať z tváre obdarovaného. No samozrejme, tiež to v tejto uponáhľanej dobe nemala najjednoduchšie. Vlastne, tak ako každý. Dala sa na dráhu psychologičky aj keď s menším nesúhlasom zo strany rodičov, ale.. je to jej parketa. Aj keď ocino jej často krát prízvukoval, že na to nemá, že je príliš veľká papuľa na to, aby vedela upokojovať pacientov a dávať im nejaké dobré rady, keď si nevie poradiť ani sama so sebou. Možno si to otec ani
neuvedomoval, ako strašne ju tieto slová mrzeli.. A koľkokrát si v duchu povedala, že to musí dokázať, už len preto, aby mu ukázala, že aj keď jej on neverí, má na to, a niečo z nej vyrastie. Možno aj preto sa nevzdáva
a ide s odhodlanosťou za svojím snom. Možno aj kvôli tomu sa z nej stala osoba, ktorá si isté záležitosti prestala pripúšťať a brať k srdcu, lebo pochopila, že niekedy človek potrebuje skutky na to, aby preukázal, že to myslí vážne.. a nie slová.
Keď v tento deň začalo svitať a obyvatelia malého trojizbového bytíka sa začali preberať,
každý z nich vedel, že bude musieť pohnúť palcom a trošku pomôcť s upratovaním. A až potom, príde to sladké ničnerobenie a oddychovanie. Ale každý bol za. Dokonca sa pridal aj pán domáci, na veľkú radosť pani domácej. Krásny príklad toho, že láska je možná aj po 20 či 30 rokoch spoločného života. Ozdobil sa stromček, samozrejme nie sám, a vyzeral fakt svetovo. Posledné koberce sa povysávali, podlahy sa vyumývali, a prišlo na rad pečenie. Dcéry pomáhali mame, mama rozdávala príkazy, išlo im to od ruky. Nie nadarmo ich za to aj pán Domáci
prišiel vystískať. Bol rád, pretože atmosféra bola skvelá a tak to malo aj ostať. Ale.. Ešte nevedel, akým spôsobom sa to všetko dá pokaziť. Šľahače šľahali, mixér takisto, rúra piekla a dcéry ochutnávali. Zdobili sa perníky, radosť bolo na nich pozerať.
Otvorili si vínko, pre mladšiu džús (aby sa nepovedalo, že ju v takom mladom veku učia na alkohol), pripili si a krásny večer mohol pokračovať. Mama sa pobrala do kuchyne, pustila si už asi po miliónty krát tú istú kazetu (áno, kazetu, nie cédečko ani mp3) a pospevovala si aj naďalej. Zvyšok rodiny sa usalašil pred telkou, vybrali sa karty a išiel sa tráviť čas spoločne. Staršia dcéra si ešte popritom pomyslela, aká je rada, že sú v takej skvelej náladke, ako to proste vyšlo, idú Vianoce a nikto sa s nikým neháda. Pomyslela si, že tie modlitby sa naozaj vyplatili. Prvá hra- mladšia dala všetkým vabang. Smialo sa. Druhá hra. Staršia dcéra dala vabang. Smialo sa aj tento krát. Tretia hra- otec nedal síce vabang, ale ukončil túto hru on. Tak, ako mu to poradie kázalo. Ešte stále sa smialo. Štvrtá hra- a nakoniec aj piata. Avšak... Tu sa naše krásne Vianoce zrejme skončili. Jedna nevhodná poznámka rozvrátila celú rodinnú súdržnosť naruby.
Otec niečo povedal, síce zo srandy, u mladšej však nepochodil. Tresla dverami, a už jej nebolo. Možno len chcela dať najavo a ani sama nevedela, kam to až nakoniec zájde. Ale, bolo neskoro. Mama mala nervy, pretože sa rodinná idylka, na ktorú sa tak nesmierne tešila, začala rozpadávať ako domček z karát. Otec to ešte stále nepochopil. On to myslel zo srandy a to isté očakával aj od dcéry. Avšak, to by sa najprv musela dostať z puberty a museli by ju trápiť úplne iné veci ako ju trápia. A jedna nevhodná poznámka

vie s takým 14 ročným sebavedomím narobiť
riadne čudo. Rozplakala sa. Vlastne nečudo, nevhodná poznámka ju stihla uraziť ešte skôr ako by jej malo šancu dôjsť, ako to pán Domáci myslel. Kiežby mala o niekoľko rokov a skúsenosti viac, nič by sa nebolo komplikovalo. Samozrejme, mama do toho takisto vstúpila, a oheń bol na streche. Staršia dcéra, keďže najlepšie vie ako na najmladšiu, zobrala si ju pod ochranné krídla a začala utešovať. Dokonca sa jej podarilo aj nemožné a ona sa usmiala. Vedela ju pochopiť, vedela predsa najlepšie, ako jej je a čo presne cíti. Koľko krát bola v podobnej, ak nie presne takej istej situácii ona. Brat sa len nechápavo prizeral situácii a snažil sa to obracať na žart. Avšak, poznámky ohľadom metly a tangia neboli v tomto štádiu riešenia problému ani náhodou vhodné. Bolo po nálade. Mama naštvaná, otec nepochopený, mladšia dcéra so slzami v očiach odišla spať. Nálada na bode mrazu. Ale takto sa mal skončiť sen o krásnych Vianociach?
Takto sa mal skončiť ten úžasny deň? Keď si každý s každým skvelo rozumel, keď sa smialo a zabávalo.. a zrazu ... Nič? Kiežby pán domáci nikdy nič také nevhodné nevyslovil. Kiežby mladšia dcéra nebola taká citlivá. Kiežby sme sa lepšie vedeli pochopiť. Kiežby sme sa vedeli pozerať na svet aj očami druhého, nie len sebecky tými svojimi. Každý si prial to isté. Nie darčeky, nie peniaze, nie luxusnú večeru alebo podobné materiálne somariny. Táto rodina si priala len to jediné- rodinnú pohodu a šťastné úsmevy na tvárach všetkých. Tak veľmi sa tešili..
a takto to malo dopadnúť? Azda im ten sen o šťastných Vianociach nemal byť dopriaty? Každý si je strojcom svojho šťastia, tak sa vraví- a neostáva im nič iné, iba s tým hlboko súhlasiť. Pohnojili si to. Bol to nakoniec ten najhorší koniec dňa aký mohol byť. Ale.. to bol koniec jedného dňa. Ak keď už bolo po polnoci a Vianoce sa oficiálne začali .Ale môžu kľudne na to kašľať.. Ten hore im to určite odpustí, keď bude vidieť ako sa k sebe budú správať teraz. Isto vie, vlastne, on najlepšie, ako to každého v mrzí.. On jediný im vidí do srdca... a dáva im šancu na zmenu. Ďalší deň.
Avšak, tento ďalší, ale omnoho dôležitejší ako ten predchádzajúci. Toto je ten deň "Dé".. Teraz.. práve teraz by sme mali na všetko zabudnúť a začať s novým štítom. Ešte raz si spomenúť, ako dlho a ako veľmi sme sa na tento deň tešili, a nekaziť si ho podobnými hlúposťami ako včera. Stačí si len spomenúť, koľko detí nemá rodičov, koľko rodičov už nemá deti. Alebo koľkí ľudia túžia byť rodičmi, no majú smolu. Koľko ľudí nemá kde spať, čo vložiť do úst a my? Namiesto toho, aby sme boli vďační za to všetko čo máme a snažili sme sa aspoň trošku spolu vychádzať,,, my radšej myslíme na seba.. a kazíme si Vianoce. Ale.. takto to predsa nechceme. To vie každý. Určite malý Ježiško sa práve teraz nenarodil v Betleheme len tak, zo srandy. On to myslí s nami naozaj vážne. A myslíme to s ním vážne aj my? Alebo tento deň bude predsa len jeden
z tých všedných, keď sa nikto nemá čas zaoberať tým druhým , usmiať sa na neho a povedať mu čosi milé? Je to na nás. On nám dva na výber. Ale vybrať si už musíme my samy. 
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 barumka barumka | Web | 24. prosince 2010 v 9:10 | Reagovat

Moc hezky jsem si pocetla:)

2 justhine justhine | Web | 24. prosince 2010 v 10:00 | Reagovat

Napsala jsi to moc hezky :) Myslím, že rodinka to určitě pochopí a budete mít krásné svátky :)

3 Laura.France Laura.France | Web | 24. prosince 2010 v 11:17 | Reagovat

Úžasne si to napísala... Držím palce! :)

4 Fille Fille | Web | 24. prosince 2010 v 12:07 | Reagovat

Sice jsem to neprecetla protoze proste ted nestiham a vsak vanoce, za chvilu prijdou prarodice.Ale jen to co jsem cetla na zacatku..Drzim ti strasne palecky at s to vsechno vyridy !! A hlavne at mate krasne vanoce !! Mam tez rada svoji rodinu a skazene vanoce a nalada to je to nejhorsi, hlavne si je krasne uzijte a doufam ze budete mit vsichni dobrou naladu :)

5 Skinny Femme Fatale Skinny Femme Fatale | E-mail | Web | 24. prosince 2010 v 12:09 | Reagovat

Je to moc krásné. Napiš jak to dopadlo. Myslím, že se rozpláče celá rodina a všichni se budete objímat. :)

Věříš v Boha?

6 sunflower.versul sunflower.versul | Web | 24. prosince 2010 v 13:41 | Reagovat

Moja, snáď sa to urovná, nech máte krásne sviatky:) Ja vám ich prajem

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.