close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

29/31 -> totálny prepad...

29. srpna 2011 v 14:08 | missfatt |  my hobby

Po náročnom dni a krásnom víkende sa vrátila z práce... Bolo pol 10, keď hodila tašku s čerstvými a lákavými pochúťkami na stôl a utekala zapnúť facebook.. kto, kde, s kým bolo v tejto chvíli oveľa podstatnejšie ako vykúkajúce bagetky a koláčiky pohodené na stole. Našťastie. Vedela, že stačí jedno sústo... a mohlo by to zájsť oveľa ďalej. Tak ako vtedy, keď robila žemľovku... a neudržala sa. Jedla, vlastne nie, žrala a žrala... až pokiaľ (takmer) nepraskla... Nie doslovne, na to by nemala odvahu... ale stačilo to na to, aby utekala na vecko a snažila sa čo najviac dostať zo seba von. S poslednými zvyškami sladkého vyvracaného tvarohu spláchla svoju hrdosť a poníženosť do záchoda, a so sileným úsmevom si opláchla tvár a prečesala si vlasy. "Budem v pohode..." navrávala si už hádam po 156 krát a tak ako každý raz, aj tentokrát to myslela smrteľne vážne... Hodila spomienky za hlavu, veď, čo bolo - bolo...
Sadla si za facebook a nemyslela viac na potýčku so žemľovkou.. Nedeľa večer... bez rodičov... Pomyslela si, že by to chcelo nejakú žúrku, ale .. postačí aj pokojný večer za notebookom. Ani nevedela ako a už bola polnoc... Niečo ju ťahalo do chladničky. Niečo? Žeby zase ten hlások? Ten zlý? Ktorý ju stále volal do chladničky so slovami "niečo si daj, no tak... ochutnaj to ! Iba jednoo sústo... jedno, jediné..." Rozmýšľala.. Vedela, že nesmie. Vedela, že zakázané ovocie chutí najlepšie. Ale v túto chvíľu si verila. Pozrela na hodinky, no ani 00:16 jej nezabránilo pokračovať... Veď, nedeľa večer... v podstate pondelok ráno, ale to sa ešte takto nerátalo.. Sľúbila si, že od pondelka začne... tento víkend bol aj tak prežratý. Opekačka, koláčiky... čo po tom, že jedla bežne ako každá iná v jej veku? Ona nechcela byť ako každá iná. Nechcela, nepotrebovala to predsa... No aj tak si dala a dokonca nemala žiadne výčitky.. prečo aj? Bolo jej tak perfektne... Rodinná idylka. Ešte naposledy pozrela na hodinky a pomyslela si aké má šťastie, že jej rodičia nakoniec na tej chate ešte ostali a je sama doma.. Nevedela si predstaviť, žeby ju takto neskoro načapali v kuchyni pri otvorenej chladničke. Ju? Ktorá cez deň odmieta takmer všetko mimo zeleniny, jogurtov a kávy? Nie, to by bol nezmysel...
Otvorí chladničku a týmto zahajuje svoju súkromnú žúrku. Že si neskôr dá rande aj s pánom Záchodom ju v tejto chvíli absolútne netrápi.. Potrebuje niečo už rýchlo vopchať do úst. Otvorí chlaadničku a vie, že už je neskoro. Niet cesty spať. Prezerá si momentálnu ponuku ... ale nič z jogurtov, kefíru, zeleninky ani ovocia jej momentálne nejde na chuť. Nie... Na žúrke si predsa môže dať niečo lepšie... Niečo... hm.... viac kalorické predsa! Rozhodnuté ! S úsmevom a slasťou sa vrhá na igelitku s koláčikmi ... Ešte stále dokonca voňajú ... Ani as nenazdá a už vypĺúva zvyšky tvarohového koláča. Niečo v jej hlavičke ju brzdí, predsa... Ani na raňajky by si nedopriala takú výbornú pochúťku... Nech! S rýchlosťou blesku vyberá sójovú bagetku a už rozmýšľa čím si ju natrie. Samozrejme, nie celú. Tak... polka by mohla postačiť. S radosťou otvorí 400g biely jogurt , natiera si ho na bagetku a dáva si navrch uhorku... Zdravá a chutná mňamka... Ale stále jej to nestačí. Ešte je tu plech s jablkovým koláčom od soboty.. Posledné 5 kúsky. Podeliť sa? Nepodeliť? Nepodeliť!! Ani nevie a už su razom v jej ústach... prežúva a vypľúva ostošesť. Nechce predsa pribrať, ale ta túžba niečo cítiť je ako šialená. Otvára ďalší sáčok s pečivom a vrhá sa tentokrát na makový koláč. Jej najobľúbenejší... A nemala ho už tak dávno... Ani náhodou nepatrí predsa medzi zdravé jedlo.. a ona je predsa zdravo, či nie? Najprv prežúva, potom vypľúva, a povie si, že tie 89centy, za ktoré tieto koláče v robotke predávajú stoja naozaj za to.. Tá maková buchta je taka výýýýýýýborná... Razom zabudne, že chcela zjesť len polku... Predsa tú prvú polku vypľula... takže tú druhú si strká do úst a už putuje do jej bruška. Nebezpečne sa nafukuje, nafukuje, ale vie... že by sa doňho ešte niečo fajné určite vošlo... Druhá polka tej úžasnej bagetky? Prečo nie? Už si ju ani nenatiera bielym jogurtom.. Prečo aj? Chce ju mať čím skôr v sebe, keďže je taká úžasná. V tejto chvíle je rozhodnuté. Aj tak všetko pôjde von.. Ale nie teraz, ešte musí dokončiť svoj nájazd na chladničku. Skončiť v najlepšom? To ani náhoodou. Ešte stále má chuť... berie lyžičku do ruky a vrhá sa tentokrát na nutelu. Jedna lyžička, druhá, tretia... Nutela jej našťastie až tak nechutí.. Všetko zapíja mliekom a až teraz pociťuje, že žúrka sa môže skončiť. Nenachádza už nič, čo by jej ešte mohlo chuťiť. Je prepchatá až do krajnosti... uteká na vecko a zamkýna za sebou dvere. Pre istotu. Čo keď sa práve teraz vyberie jej brat alebo sestra na záchod? Uprostred noci? Síce by sa mohla vyhovoriť, že jej prišlo "náhodou" zle a preto vracia, ale ... istota je guľomet. V tejto chíli má na seba nervy. Už to prichádza... Tie výčitky a pocity hamby po takej super žúrke. Muselo to zájsť až tak ďaleko? Cíti sa ako nadrogovaná. Potrebovala drogu, tak veľmi ju potrebovala... A teraz prichádza to hnusné vytriezvenie.. Vie, že zlyhala. Zase raz.. Koľkýkrát? Behom 4 rokoch bolo týcho nájazdov na chladničku naozaj požehnane. Už nerozmýšľa a pchá si prsty do krku. Vie, že je to nechutné, ale takisto vie, že toľko kalórií v sebe predsa nemôže nechať. NESMIE ! So slzami v očiach dokončí svoje dielo ... spláchne, odomkne zámok a uteká do kúpeľne. Tajne dúfa, že vyvracala čím viac. V jednu chvíľu sa dokonca zľakla že sa zadusí, to len kúsok koláča nie a nie von... Našťastie, palný poplach a koláč je už dávno v potrubí. Ona ho predsa vôbec nepotrebovala... Je neskoro a mala by ísť spať. Tak veľmi by chcela vrátiť čas ! Postačilo by aj o takú hodinku.. Stačilo neotvárať tú sprostú chladničku... a mohla už dávno spať spánkom spravodlivých. Vie, že teraz tak skoro nezaspí. Prevaľuje sa na posteli a čaká... čaká... a stále čaká. O hodinu ešte stále nespí. Ani o pól tretej... O tretej konečne zaspáva. Je koniec... Koniec výčitkám a zmareným nádejám na uzdravenie. Uzavrela so sebou dohodu. Ešte jedno takéto zlyhanie, a bude to riešiť. Teraz, alebo nikdy...

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nika Nika | Web | 29. srpna 2011 v 15:02 | Reagovat

Skoro jsi mě rozbrečela. Normálně jsem měla husí kůži. :( Já bych zvracet nedokázala. Nesnesu ten pocit, kdykoli jsem jako malá zvracela, brečela sem u toho. Nesnáším to. :/ A myslím, že to vůbec není zdravý. Takže s tímhle opatrně. ;)

2 Siani Siani | Web | 29. srpna 2011 v 15:30 | Reagovat

skvelý príbeh, teraz čítam prvú časť :) páči sa mi, ako píšeš, je to veľmi dobre popísané :) rada si prečítam pokračovanie;) a pripomína mi to, že by som už konečne mala začať písať tú svoju poviedku :DD

3 Minny Minny | Web | 29. srpna 2011 v 16:49 | Reagovat

to je moc hezky napsané, vyvolává to ve mě vzpomínky a vím že už to nikdy nechci zažít...

4 Minny Minny | Web | 29. srpna 2011 v 16:50 | Reagovat

děkuju zlato :*

5 S. S. | Web | 29. srpna 2011 v 17:24 | Reagovat

chápu tě zlato :(
je to jako droga - nejdřív euforie, potom výčitky.. je to strašný!
pomohlo normálně jíst, zařadit do jídelníčku v malým množství i sladký, nebo to čeho se přejídáme.. ale to je právě těžší než cokoli jinýho, normálně jíst..
zvládneš to ale asi by nebylo na škodu vyhledat odbornou pomoc
i já už to řeším

6 B. B. | Web | 29. srpna 2011 v 18:51 | Reagovat

Přesně vím jak se cítíš. :( Ovládá tě to, v té chvíli ti je prostě všechno jedno, jen toužíš po tom nacpat se jako po droze.
Ta poslední věta - taky si pokaždý říkám, že už to nikdy neudělám, a jestli jo, tak už mám vážně problém a někomu se svěřím...ale po záchvatu mi vždycky přijde úplně jednoduchý toho nechat, vždyť "to vlastně vůbec nepotřebuju a už to nikdy neudělám, vůbec to není problém". Že jsem si kecala si uvědomím až když stojím znova nad záchodem. :(

7 Ruby Ruby | Web | 29. srpna 2011 v 18:52 | Reagovat

ako keby som čítala príbeh o sebe...

8 Cassie Cassie | Web | 29. srpna 2011 v 21:42 | Reagovat

:((( zlatíčko nešťastné.. všechno, každičké slovo, do posledního detailu jsem si zažila na vlastní kůži, je mi líto, ale              už v tom lítáš, hodně:( takto to začíná, já jsem skončila tak, že jsem se přejídala  skoro každý den nebo aspoň 4× do týdne a nedokázala jsem se normálně najíst už nikdy.. po tomto jsem si řekla DOST, absolvovala jsem si tři sezení na psychiatrii, zařekla jsem se a hlavně jsem si zakázala zvracet.. několikrát jsem se ještě přejedla, ale už nikdy jsem to nevyzvracela, nějakou dobu. teď už to bude skoro rok od prvního sezení u psychiatričky a od té doby jsem zvracela asi pětkrát - ale většinou tomu pomohl alkohol. prosím, nenech to zajít dál! opravdu ti držím palce, ať to všechno dobře dopadne

9 L. L. | 29. srpna 2011 v 22:22 | Reagovat

A co takhle zkusit si nezakazovat i normální jídlo .. dát si na snídani ten koláček nebo tů lůpačku , na oběd místo "salátiku" si dat normální oběd , třeba špagety?  A místo polystirenu k večeři pečivo se sýrem , zeleninoou .. Neboj , po tomhle se nepřibírá .

10 Bianka ex Bianka ex | 29. srpna 2011 v 23:30 | Reagovat

ano i já vím ... tohle když sem přečetla tak prostě ... je to jak z mojí duše, vždycky si řeknu že kousek kousíček ..a potom všechno a už se rozhodnu že to vyzvracím tak si dovolím to a tamto... ano je to tak...

11 Vér* Vér* | Web | 30. srpna 2011 v 0:03 | Reagovat

jej.. devce nestastne((..! obcas si doprej  neco na zub, kdyz mas chut.. :* pak ty zachvaty nejsou tak hrozne)..

12 LamyLucy LamyLucy | Web | 30. srpna 2011 v 0:09 | Reagovat

Ach beruško :( o je tak přesmutný příběh - ale vždyť přece víš, že takhle to být nemusí, L. má pravdu, kdybys pořád nejedla jen salátiky a jogurtíky, kdybych normálně jedla těstoviny, rýži ... kdybych měla výváženej příjem živin, možná by tě to tak nenutilo.

Musím ale řícrt,že mi z toho příběhu mrazí.... :((
Opravdu mám strach.

13 Cassie Cassie | Web | 30. srpna 2011 v 1:32 | Reagovat

uuuf, to se mi ulevilo, když jsem si přečetla do jaké rubriky to patří! ale stejně..že to dokážeš tak zachytit.. mám z toho taky strach

14 Rezzy Rezzy | Web | 30. srpna 2011 v 8:33 | Reagovat

z toho jde fakt mráz po zádech...

15 own-ana-world own-ana-world | Web | 30. srpna 2011 v 10:38 | Reagovat

aach miláčik :(( ved si sa tak dlho držala a teraz v poslednom čase sa čo deje? :(

16 brand-new-girl brand-new-girl | Web | 30. srpna 2011 v 13:48 | Reagovat

pribeh je napisany celkom dobre, pokial je o tebe, tak je to dost smutne. vies co je dobrou zbranou proti prezieraniu? zamysliet sa uz pri nakupe v obchode a nekupit nezdrave veci. potom ta nema co lakat. telo ti asi dava najavo, ze nedostava, co potrebuje.

17 Parera Parera | Web | 30. srpna 2011 v 21:03 | Reagovat

Víš co považuju za nejsmutnější? Že i po tvojí snaze vyndat všechny kalorie v tobě všechny zůstaly, jen ten ostatní obsah si vlastně ,,vyndala", ale kalorie se stejně uloží... To neber, jako že mi nevadí bulimie, jsem proti, ale říkat ti tu, že je to špatně, asi nemá smysl.

18 Hobista Hobista | Web | 26. června 2013 v 13:03 | Reagovat

Pokud by měli lidi opravdu co na práci, myslím opravdu, ne virtuálně, měli by jiné starosti. Co tak http://nase-hobby.cz/rajcata-na-balkone-proc-ne/

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.